Ide o nás. Matky.

Milujem robiť poradenstvo. V rôznych formách sa poradenstvu venujem už od svojich sedemnástich rokov. Najradšej sa delím o informácie, ktoré v danom čase najviac pútajú moju pozornosť. Veľmi často si k téme vyhľadám aj zaujímavý kurz, ktorý môžem absolvovať, aby som si ešte viac rozšírila obzory.

V podstate už od tých sedemnástich rokov je to hlavne téma zdravia, pretože som sama so sebou prešla mnohými zdravotnými výzvami.

Tieto skúsenosti sú u mňa veľmi silné a uvedomujem si, že práve tieto zážitky, ktoré neboli pre mňa jednoduché, teraz stavajú zdravie mojich detí na jednu z prvých pozícií.

Od ich počatia, ich narodením a aj naďalej ako mi rastú sa významne zaoberám ich zdravím. Tým, ako im ho môžem chrániť, ako im ho môžem udržiavať, čo môžem zdokonaliť. Nie som v tomto smere dokonalá, to priznávam, stále je čo vylepšovať. Napriek tomu vidím a som vďačná za náš veľký posun oproti tomu, čo mám niekedy možnosť pozorovať.

Prečo píšem o tejto téme a začínam o poradenstve? Pretože mi prichádza od maminiek veľa otázok týkajúcich sa zdravia ich detičiek a tak sa snažím “poradiť”, resp. sa podeliť o to, čo funguje mne a tiež o to, na čo som postupne v súvislosti so zdravím našich detí prišla. Či už vlastným poznaním a skúsenosťou alebo vďaka nejakému kurzu, knihe, či vzdelávaniu.

Takže konkrétne. Snažím sa dávať zvýšenú mieru pozornosti ich strave. Úplne strikne a bez výnimky sa vyhýbať komerčným polotovarom, či už ide o sladké alebo slané verzie. Vytvárame si návyky nie len v tom ČO jesť, ale aj AKO, KEDY a KOĽKO jesť. V tomto smere sa mám sama v čom vylepšovať, ale významnou oporou je mi v tejto oblasti môj manžel Jarko.

Deti od narodenia takmer bez prestávky detoxikujem a nedávam im užívať syntetické lieky.

Snažím sa predvídať, som možno o kúsok viac opatrná, pretože si uvedomujem, že za mnou nestoja v prvom kole syntetické lieky, ktoré dokážu veci ľahko a hlavne rýchlo vyriešiť, ale že v prípade problému budem siahať po zdrojoch z prírody a hoci viem, že fungujú úžasne, predsa len to nie je také rýchle a tak je to aj po psychickej stránke pre mňa, ako matku náročnejšie.

V neposlednom rade si stále viac uvedomujem, aký veľký vplyv majú na zdravie našich detí emócie. To čo prežívajú ony, to čo prežíva ich matka a to, v akom psychickom rozpoložení sa nachádzajú.

Podstata. Sama pred sebou si myslím, že sa snažím a robím dobré kroky. Že zdravie svojich detí neberiem automaticky a ani sa ho nesnažím prehodiť na niekoho iného v zmysle “tu ho máte, liečte mi ho“. Napriek tomu aj k nám už zavítali teploty, laryngitída, detské choroby, soplíky. Zvládli sme ich, som vďačná, ale asi ako každá matka, kladiem si aj tak otázku “prečo?

V prvom kole sa zvykne ozvať hnev, hlavne ak je toho celkovo tak viac na človeka. Ponúkajú sa otázky, či odpovede: “veď majú dobrú stravu“, “veď sme nikde neboli“, “veď chodia dobre oblečení“… Rýchlo sa hľadá vinník alebo príčina, na koho, či ktorú by sme to celé asi tak prehodili.

Keď máme na koho zvaliť vinu, často sa nám AKOBY uľaví.

O to ťažšia je téma, o ktorej chcem vlastne napísať. Ide o nás. Matky. Je na to toľko literatúry. Otvára sa už toľko tém. Napriek tomu sa mi zdá, že sa o tom hovorí ešte málo. Hlbšie porozumenie nájdete, ak siahnete po dielach MUDr. Josefa Jonáša, MUDr. Jana Hnízdila, MUDr. Ruedigera Dahlke a spomenula by som si aj na ďalšie.

20170420_181939

Zdravotný stav našich detí do ich siedmich rokov je odrazom emocionálnej pohody, či nepohody matky.

Všetko čo prežívame, čím sa zaoberáme, ale aj všetky doteraz potlačené, odložené a nespracované emócie, ktoré si so sebou nosíme z nás naše deti dostávajú na povrch. Každý jeden deň nám pripravia špeciálne situácie, kedy máme možnosť na sebe zapracovať a posunúť sa vpred alebo zostať stáť na mieste.

Potom tu máme vzťahy vnútri rodiny. Medzi partnermi, manželmi, ale aj v rámci širšej rodiny. Mám jednu kamarátku, ktorá mi rozprávala, ako jej malá dcéra reaguje na to, keď si s manželom riešia nejaké veci medzi sebou. Nejde o hádku ani o krik, len si párkrát večer potrebovali prebrať záležitosti, ktoré im dlhšie neladili. Boli to vážne rozhovory, ale nie hádky. Napriek tomu sa ich dcérka vždy počas tej konkrétnej noci zobudila na bolesť bruška, vyvrackala sa a spala ďalej. Ráno už bola v absolútnom poriadku.

O mojom emočnom vplyve na zdravie mojich detí som vám párkrát už písala. Posledný silný zážitok som mala so synom Vilkom. A nebol jediný, keďže rok 2015 ma asi mal za úlohu vyškoliť práve v tejto oblasti. To čo som sa naučila a o aký kúsok som sa posunula si určite nenechám len pre seba.

Vďaka týmto poznatkom sa učím pri každej aj najdrobenjšej začínajúcej nádche, či teplote alebo vyrážke spýtať sa sama seba: “čo mi týmto chce moje dieťa povedať?”, “čo potrebujem pochopiť, čomu potrebujem porozumieť?“, “riešila som v poslednej dobe niečo v sebe, na čo mohlo takto zareagovať?“, “vzala som si toho na seba veľa?”, “cítila som pocit nepohody, tlaku?”, “mám z niečoho strach?”. 

Dôležité je neprepadnúť pocitom viny, lebo to určite nie je cesta a správny smer. Je to o práci na sebe, ale tiež je to aj o práci celej rodiny, tým myslím partnera, manžela a tiež starých rodičov.

Nedá sa to iba prehodiť na matku je potrebné, aby sa zapojili všetci. Aby si boli vedmomí toho, že majú veľký vplyv na to, ako sa žena – matka cíti.

Denne zo seba dáva obrovský kus všetkého. Emócii, vcítenia, pozornosti, lásky, je vstrehu, reaguje na potreby z mnohých strán a napĺňa potreby iných. Je ale veľmi nápomocné, ak je pri nej niekto, kto jej láskavo pripomenie, že aj ona je dôležitá, že má svoje vlastné potreby a je dobré, aby si ich napĺňala, aby na ne reagovala a neodkladala ich na neskôr. Často ide o potreby celkom základné. Jedenie, pitie, cikanie, kakanie, spanie, realizácia, starostlivosť o svoje telo či zdravie.

Zdravie našich detí nie je niečo samozrejmé. Je za tým veľa pochopenia, uvedomenia a hľadania.

Nie je to “TO CHORÉ DIEŤA”, je to “TÁ RODINA”, ktorá potrebuje zapracovať na zdraví svojho dieťaťa.

Nie je to ani výlučná zodpovednosť matky. Je to zodpovednosť celej rodiny, aby sa pri šťastnej, naplnenej a vnímavej matke mohli formovať a rásť “NAŠE ZDRAVÉ DETI”.

Mišulka
Je mamkou Vilka a Šarlotky, prežila si prirodzený pôrod a veľmi krásne a intenzívne kontaktné rodičovstvo s oboma svojimi deťmi. Svoje vlastné detstvo považuje za veľmi hodnotné a plné krásnych spomienok a to jej dáva inšpiráciu vytvárať si vlastnú filozofiu a pohľad na to, ako viesť svoje deti vnímavo a s láskou k slobodnému a vedomému životu. Nebojí sa vytŕčať z radu, byť iná a ísť si vlastnou cestou, ktorej verí a nie po tej, ktorú sa jej snaží určiť spoločnosť a jej pravidlá. Neúspech na ceste je pre ňu skúsenosť a zároveň informácia, že našla miesto, kadiaľ cesta nevedie. Verí, že ak sa k svojim deťom správa s láskou, úctou a rešpektom, budú sa aj ony rovnako správať k sebe samým, i k svojmu okoliu. Láskavým prístupom k svojim deťom, dokážeme zmeniť celý svet.
Komentáre