Popálená rúčka a ako sme to zvládli

Rada by som sa s vami milé maminky, podelila o našu dnešnú príhodu so Šarlotkou, ktorá si hneď ráno popálila o horúcu pec svoju malú rúčku. Celú zimu si v piecke kúrime a obe naše detičky vedia dobre, že je horúca a ako sa majú chrániť, na čo si dávať pozor. Napriek tomu, sa to dnes pri hre stalo. Nejde však o to, prečo a ako, skôr by som sa chcela s vami podeliť o to, ako sme to zvládli.

Už veľmi, veľmi dlho ma fascinuje sila prírodnej medicíny a rôzne možnosti, ako si môžem sama účinne pomôcť, keď ma niečo bolí, či trápi.

Doma si stále zdokonaľujem a vylepšujem svoju domácu prírodnú lekárničku a častokrát sú ľudia okolo mňa prekvapení, ako som pripravená riešiť a zvládnuť rôzne bežné a občas aj menej bežné situácie, čo všetko doma „vykucem“ 😀

Teraz, ako mám aj detičky, je tento záujem o tieto možnosti ešte väčší. Veľmi si prajem, aby sa nám darilo, čo najdlhší čas, vyhýbať rôznym chemickým látkam, ktoré by inak mohli preniknúť do ich malých telíčok. Nepočítam sem iba lieky, ale aj rôznu bežnú kozmetiku, ktorá je v dnešnej dobe z veľkej časti plná chemikálií a ropy, rôzne čistiace prostriedky, prášky na pranie, potraviny plné stabilizátorov, aditív, zvýrazňovačov chuti a farbív, naozaj, keď sa nad tým zamyslím, tak pre dnešnú civilizáciu je celkom normálne a prirodzené obaľovať svoje potraviny do plastov, nosiť oblečenie z nálepiek a plastu, dávať si na kožu i do tela chémiu v podobe krémov, aviváže, potravín a liekov. Viem, že sa tomu na 100% nevyhnem a ani to nie je mojim cieľom, ale vždy sa snažím, čo najviac sa chemickým, umelým látkam a liekom vyhnúť, nechať si ich na nevyhnutný prípad.

Keď sa Šarlotka rozplakala a uvidela som, čo sa stalo, na rúčke ešte nebolo nič vidieť. Plakala ale veľmi a keďže som si v živote prst, jazyk aj väčšiu plochu už popálila, veľmi dobre viem, ako silno a neznesiteľne taká popálenina bolí. V prvom momente som bola v strese a videla som, že aj ona. Bola v miernom šoku, zaskočená z toho, čo cíti a ako to bolí, evidentne zaskočená, že to neprestáva.

Prvé, po čom som siahla, boli kvapky doktora Bacha Rescue Remedy Kids a nakvapkala som jej 4 kvapky do pusinky.

Do pár minút bolo počuť, že ten hysterický a zadýchaný plač sa zmenil, začala dýchať pravidelne, hoci plakala naďalej. Postupne už bolo vidieť, rozsah popálenia na rúčke. Stále viac bolo jasné, že popálený je palček, miesto pod ním aj pod všetkými prštekmi a brušká ukazováka a prostredníka tiež dosť silno, prstenník a malíček na tom boli omnoho lepšie.

Napriek tomu, že väčšina z nás by dala popálené miesto pod studenú vodu, som tak nespravila. Dobre sa pamätám z vlastnej skúsenosti, že v prvom momente, keď sa na popálené miesto leje studená voda je to značná úľava, ale vždy, keď som tento prúd zastavila, prišla ešte silnejšia bolesť, pálenie a trhanie.

Z homeopatie viem a na sebe som odskúšala, že aj keď sa to zdá šialené, pomáha presný opak. Začať čo najteplejšou vodou a postupne ju ochladzovať na vlažnejšiu, k studenej sa ale dostať nemôžeme.

Prvý pocit teplej vody na popálenom mieste je však náročný a chce to zatnúť zuby. Rozhodla som sa teda pre vodu vlažnú, mierne teplú vodu, ale videla som, že Šarlotke sa to nepáči. Nenútila som ju. Na popálené miesto sme teda nastriekali 100% Aloe Vera gél z Finclubu a na to reagovala dobre a evidentne ju to mierne aj chladilo. Úľava bola ale krátkodobá, Šarlotka vytrvalo a silno plakala, miestami ja s ňou, chytala si rúčku, akoby si ju chcela poškriabať, či dať si z nej dolu tú bolesť. Bolo mi to veľmi ťažko.

Aloe vera gel sprej

Opäť sme dali Rescue Remedy Kids, lebo prišla druhá vlna silného plaču a začali sme s homeopatikami, pretože už nabiehali veľké pľuzgiere. Nie som žiadny homeopat, mám pár základných kurzov pre laikov a nejaké tie knihy, no účinky homeopatie mám možnosť sledovať na sebe a svojej rodine už od útleho veku, pretože mamina ju používala už od nášho detstva.

Prvá voľba bol teda Cantharis 30CH, pretože podľa reakcie Šarlotky mi bolo jasné, že miesto ju páli a je veľmi bolestivé, plus navierali veľké pľuzgiere. Dávali sme 1 guličku každé tri minúty a postupne sme čas medzi guličkami zväčšovali. Okrem toho, sme medzi Cantharisom dávali aj Arnicu montanu 30CHUrticu urens 30CH. Zdalo sa mi, že všetky sedia a tak som zvolila možnosť, radšej viacej možností, ako nedať ten, ktorý by zrovna mohol pomôcť. Celý čas silno plakala, nosila sa na rúčkach a občas sa dojčila.

Trvalo to asi 45 minút, miestami som premýšľala, či mám riešiť lekársku pomoc, ale vždy v takýchto chvíľach sa spýtam: „Čo by robili oni? Robili by to isté, čo ja? Chladili, zaväzovali, podávali lieky tlmiace bolesť?“

Ak mi v danej situácii vyjde odpoveď, že vlastne ani oni nemajú inú možnosť ako ja, volím vždy možnosť, čo najmenšieho ďalšieho stresu zo zbytočného obliekania, presúvania, neznámeho prostredia, neznámych ľudí a častokrát bolestivých a necitlivých zásahov.

Pretože psychika robí veľa, a iba dieťa, ktoré sa cíti v bezpečí, chránené a milované sa môže liečiť, uzdravovať.

Myšlienku na lekársku pomoc som zanechala a sústredila som sa ďalej na svoje kroky. Šarlotka si opakovane pýtala sprej Aloe Vera a guličky, tak sme to tak robili. Po trištvrte hodine sa celkom utíšila a už javila aj krátky záujem o hru. Stále sme striedali guličky a aby sme toho nemali tak veľa, rozhodla som sa zmeniť Arnicu montanu 30CH za Arnicu montanu 200CH 1 guličku iba 1x.

Opäť som mala vlastnú skúsenosť po oboch pôrodoch, že jedna dávka tejto guličky spravila zázraky. Odrazu som si začala všímať, že veľké pľuzgiere sa prestali tvoriť a celkom mizli. Nálada sa nám obom zlepšovala a tak som sa rozhodla, dať jej v tenkej vrstve na tie najviac zasiahnuté miesta Dapis gél, ktorý som mala v chladničke. Rúčku sme natreli počas ďalšej hodiny asi 3x. Neviem či ten Dapis alebo všetko spolu tak zabralo, rúčka ostala silno čevená, horúca, ale Šarlotka bola celkom iná. Pokojná, smejkavá si tancovala na Spievankovo.

Uložila som ju na obedný spánok a keď zaspinkala, párkrát som jej pošepkala do uška, že počas spánku jej telíčko prechádza ozdravným procesom, lieči sa a uzdravuje.

Na obed si dobre pospinkala a čakala som, ako sa zobudí. Na moje prekvapenie, si rúčku ani raz nepozrela, pri žiadnej činnosti, pri hre ju používala a čakala som aj na moment, keď si ju pôjde umyť pod teplou vodou. Myslela som si, že vtedy si určite spomenie a možno sa rozplače, keď jej na to miesto natečie teplá voda. Vôbec nič. Rúčka je popálená, červená, bez škaredých pľuzgierov, koža je celá, neporušená a Šarlotka usmiata. S odstupom troch dní môžem už len dopísať, že na rúčke už nie je vôbec nič vidieť. Nevytvorili sa žiadne pľuzgiere naplnené vodou, ktoré by praskli a pod ktorými ostáva potom čerstvá nová pokožka, ktorá sa ľahko zapáli a infikuje, kým nie je celkom zahojená. Som veľmi vďačná, že poznáme a máme tieto možnosti prírodnej medicíny. 🙂

Mišulka
Je mamkou Vilka a Šarlotky, prežila si prirodzený pôrod a zažíva veľmi krásne a intenzívne kontaktné rodičovstvo s oboma svojimi deťmi. Vlastné detstvo považuje za veľmi hodnotné a plné krásnych spomienok a to jej dáva inšpiráciu vytvárať si vlastnú filozofiu a pohľad na to, ako viesť svoje deti vnímavo a s láskou k slobodnému a vedomému životu. Nebojí sa vytŕčať z radu, byť iná a ísť si vlastnou cestou, ktorej verí a nie po tej, ktorú sa jej snaží určiť spoločnosť a jej pravidlá. Neúspech na ceste je pre ňu skúsenosť a zároveň informácia, že našla miesto, kadiaľ cesta nevedie. Verí, že ak sa k svojim deťom správa s láskou, úctou a rešpektom, budú sa aj ony rovnako správať k sebe samým, i k svojmu okoliu. Jej vízia je vyjadrená v myšlienke: "Jediná generácia hlboko milujúcich rodičov môže zmeniť myslenie budúcej generácie, a tým celý svet."
Komentáre