Ráno tvorí náš deň

Dnes ráno, v sprche, som si uvedomila, aká som vďačná za naše príjemné, pomalé a pokojné rána.

Spomenula som si, že to nebolo tak vždy (o jednom náročnom období som písala aj v tomto blogu) a že tieto dnešné “zážitkové rána” sú výsledkom našej práce. Áno, našej. Každého jedného člena rodiny, aj toho najmenšieho, hoc si to možno ani neuvedomuje.

Veľa som sa v tomto období sťažovala. Stále dookola som Jarkovi omieľala, že ma to takto nebaví, že už ráno je stres a nervozita, lebo len čo sa zobudia mrnčia alebo sú nespokojní. Keď nie obaja, tak aspoň jeden.

Jedného dňa, som si našaťastie uvedomila, čo tvorím, keď o tom rozprávam a začala som to meniť.

Následne, už ani neviem u koho, som si vypočula, že ráno je možné deti i seba “naprogramovať” na pekný a harmonický deň. Ešte skôr, ako začneme akúkoľvek interakciu so svetom, je naše podvedomie otvorené a prístupné oveľa ľahšie, ako kedykovľvek neskôr počas dňa.

A tak, keď som deti zobúdzala alebo sa prebúdzali, začala som si dookola rozprávať svoje pozitívne predstavy o našom dníčku a o tom, ako si prajem, aby to bolo a ako nás už vidím.

Želala som nám prekrásny dníček plný radosti a veselosti.

Opislovala som, aká som vďačná, že si počas dňa pomáhame a rozprávame sa pokojným hláskom.

Hovorila som, aká som vďačná za veci, ktoré máme a o ktorých viem, že boli v tom veku dôležité aj pre ne a čo vďaka nim smieme robiť.

Väčšinou to bolo spojené aj s kontaktom medzi nami.

A keďže nevstávali naraz a ja som sa ráno vždy snažila aspoň 15 minút ich predbehnúť a čakať ich s knihou v ruke v obývačke, bolo úžasné vidieť, ako ráno ku mne prichádzajú, ako malé mátožky s vláskami do všetkých strán, potom sa na mňa štverajú, sadajú si mi do lona, bruškom na bruško, tváričku si oprú o môj hrudník a ja začínam s vizualizovaním a afirmovaním nášho dňa.

Cez víkend sme takto, spolu, všetci štyria. Niekedy je to 10 minút, niekedy aj 30.

Ale stojí to za to.

Dnes sú naše rána výsledkom tohto nášho, roky zavedeného, rituálu, za ktorý som veľmi vďačná, lebo nietoré dni prebehnú ozaj rýchlo. Ale týchto 10 – 15 minút spolu nám to istí a vieme, že patríme k sebe.