Nočný spánok bábätiek a detí

Na tento úžasný článok profesorky antropológie som natrafila na internete, na stránke mojej kolegyne laktačnej poradkyne www.nosmesa.eu. Pre mňa je to úžasný a zásadný článok, ktorý odporúčam prečítať všetkým rodičom, ktorí sa u mňa ocitnú na predpôrodnej príprave, príprave na dojčenie a rodičom, ktorým je blízke kontaktné a láskavé rodičovstvo.

Preklad je zverejnený so súhlasom autorky, profesorky Katherine A. Dettwyler. Originál sa nachádza: Sleeping through the Night. Tento text bol pôvodne adresovaný konkrétnemu človeku. Je trochu upravený, aby bol menej špecifický.

Som profesorkou antropológie a výživy s čiastočným úväzkom na A&M univerzite v Texase (čiastočne na dôchodku) a vo svojom výskume sa zaoberám postojmi a praktikami vo výžive bábätiek a detí v rôznych kultúrach z hľadiska evolúcie, ako aj zdravím a prospievaním detí. Z vlastnej skúsenosti viem, že byť prvýkrát rodičom je veľmi náročné, najmä keď očakávania nezodpovedajú skutočnosti, a tiež keď nás naša kultúra učí, aké potreby by deti mali mať, čo by mali chcieť, akoby sa mali správať, a zrazu naše deti akosi tieto predstavy nespĺňajú. Zmieriť sa s týmto nesúladom medzi očakávaniami a skutočnosťou môže byť pre novopečených rodičov veľmi náročné. Niektoré deti je možné nasmerovať, presvedčiť, či donútiť, aby splnili očakávania našej kultúry, a deti budú pekne prospievať. Inokedy síce deti splnia kultúrne očakávania, avšak na druhej strane stratia zmysel pre to, kým sú, stratia sebavedomie a vieru, že svet je bezpečné a dôveryhodné miesto, a niekedy bude dokonca ohrozené ich zdravie a život. Pravdepodobne nikde nie sú kultúrne očakávania a skutočné potreby detí vo väčšom konflikte, ako v oblasti častosti dojčenia a charakteru spánku.

Ľudské mláďatá sú uspôsobené (či veríte, že evolúciou počas miliónov rokov alebo Bohom, na tom nezáleží) dojčiť sa “veľmi” často, vychádzajúc zo zloženia mlieka u nášho druhu a z faktu, že u všetkých vyšších primátov (primáty sú zoologický druh zahŕňajúci ľudí, patria medzi ne aj opice), nosia matky svojich potomkov na rukách alebo na chrbtoch po niekoľko rokov, ďalej z veľkosti žalúdka malých detí, z rýchlosti, ktorou je materské mlieko strávené a z potreby takmer nepretržitého prísunu živín pre rast obrovského mozgu (obzvlášť u ľudí) atď. Slovami “veľmi často” myslím 3 – 4x za hodinu, s trvaním vždy niekoľko minút. Spôsob, akým sú niektoré malé deti v našej kultúre kŕmené, keď sa im snažíme zaviesť režim kŕmenia každé 3 – 4 hodiny je neprirodzený. Takýmto kŕmením sa matka dopracuje k dokrmovaniu umelým mliekom, čo ju vtiahne do špirály vedúcej k úplnému odstaveniu. Ľudské mláďa je uspôsobené byť dojčené minimálne 2,5 roka, pričom mnoho indikátorov naznačuje, že skutočný fyziologický vek pre odstavenie je 6 – 7 rokov, bez ohľadu na to, čo diktuje vaša kultúra. Môžem vám ohľadne týchto skutočností dať referencie k môjmu výskumu, ak máte záujem.

To isté platí pre spánok. Ľudské mláďatá sú uspôsobené spať so svojimi rodičmi. Hmat je u primátov spolu so zrakom najdôležitejší zmysel. Mláďatá primátov sú nosené na tele matky a spia pri nej celé roky po narodení, často aj po odstavení. Očakávaný vzorec správania pre matku a dieťa je spať spolu a pre dieťa dojčiť sa počas noci kedykoľvek chce. Normálne zdravé dojčené dieťa spiace so svojou matkou neprespí noc (povedzme 7 – 9 hodín bez prerušenia) až do veku 3 – 4 rokov, aj keď už nočné dojčenie nepotrebuje. Opakujem je to NORMÁLNE a ZDRAVÉ. Výskum Dr. Jamesa McKennu ohľadne spoločného spania jasne poukazuje na nebezpečenstvo osamelého spánku malých detí, keď tieto vkĺzajú do abnormálnych fáz veľmi hlbokého spánku, pri ktorých je pre ne veľmi ťažké sa vyrušiť, keď nastane apnoe (zastavenie dýchania). Pri spoločnom spaní matka monitoruje spánok a dych dieťaťa, dokonca i keď sama spí. Keď u dieťaťa nastane apnoe, vyruší dieťa svojim pohybom a dotykom. Toto považujeme za hlavný mechanizmus, ktorým sú deti spiace s matkou chránené pred syndrómom náhleho úmrtia (SIDS). Inými slovami, mnoho prípadov tohto syndrómu u detí, ktoré spia samé, pripisujeme tomu, že sa tieto deti naučili prespať dlhé časové úseky vo veľmi skorom veku, takže sa ocitajú v dlhých fázach hlbokého spánku, nastane apnoe a na blízku nie je nikto, kto by to spozoroval a vyrušil ich, takže nezačnú znova dýchať. Spoločné spanie tiež umožňuje matke monitorovať teplotu dieťaťa počas noci a byť pri ňom, keď zvracia, rozkašle sa, či proste zabezpečiť normálne bezpečné prostredie, ktoré bábätko či dieťa prirodzene očakáva.

Je to pohodlné pre rodičov? Nie!

Je pre niektorých “prvorodičov” náročné prispôsobiť sa? Áno!

Niet pochýb, že priepasť medzi tým, čo nás učí naša kultúra očakávať od spánku dieťaťa (prečítať rozprávku, prikryť, zhasnúť svetlo a nevidieť sa nasledujúcich 8 hodín) a skutočnosťou, ako zdravé a normálne deti naozaj spia, je obrovská. Ale prvé kroky k vysporiadaniu sa s faktom, že vaše dieťa neprespí noc či nechce spať bez vás, sú uvedomiť si že:

1. Neprespať noc do veku 3 – 4 rokov je normálne a zdravé správanie sa ľudských mláďat.
2. Vaše dieťa nie je náročné, ani vami nemanipuluje, je normálne a zdravé a správa sa primerane svojmu druhu. Keď akceptujete tieto jednoduché fakty, starať sa o vaše dieťa v noci bude oveľa ľahšie. Keď sa vzdáte predstavy, že vaše dieťa má spať v noci 8 hodín v kuse, a budete vnímať nočné vstávanie k dieťaťu ako vzácne a pominuteľné chvíle, veľmi rýchlo si zvyknete.

Vrelo odporúčam knihu Nighttime Parenting od Dr. Searsa. Prvé roky našich detí sú veľmi dôležité a majú veľký vplyv na ich životy. Prejde to všetko príliš rýchlo. Napĺňať potreby našich detí počas týchto začiatkov sa v ďalších rokoch veľakrát vyplatí.

Hľadanie strateného šťastia pre nás a naše deti.

Nájdete v nej láskavý prístup a pochopenie.

Viac o tejto téme si môžete prečítať v knihách: Koncept kontinua, Kontaktní rodičovství, Moudrost raného detství. Tieto knižky môžem len a len odporučiť. Nachádzam v nich stále cenné informácie, vždy, keď sa k nim vraciam.