Každý deň je zázračný

Po šiestich rokoch sme tento rok opäť strávili pri mori, na krásnej dovolenke, po prvýkrát už s našimi detičkami a po prvýkrát na spoločnej dovolenke s priateľmi a ich detičkami. Bolo to kúzelných 10 dní na kúzelnej dovolenke. Každý deň štartujeme s touto energiou, s vďačnosťou, že sme mali možnosť si takto oddýchnuť, vybočiť zo zabehnutých koľají, zo stereotypu.

Deti na dovolenku rady spomínajú, každá voda je teraz pre ne more. Viac času trávia spolu pri spoločných hrách, celá izba aj náš dom sa im zdá byť opäť zaujímavý. Prvýkrát si uvedomili, čo znamená domov, že je to miesto, kam patríme a kam sa vraciame.

Pre mňa odjakživa dovolenka predstavuje akýsi reset, reštart, ktorý pôsobí na všetky oblasti môjho života.

Podobne to mám ešte na Vianoce a s príchodom nového roka. Akoby som začínala odznova. Mám potrebu triediť, upratovať,  minimalizovať, prehodnocovať a posúvať sa vpred. Som veľmi vďačná, že som tento reset opäť mohla zažiť, že sme si to mohli dopriať.

Keď je človeku doma dobre, má rád miesto, kde žije a ľudí, s ktorými si tam nažíva, tak sa ľahko dokáže presvedčiť o tom, že tá dovolenka nie je až taká dôležitá, že si oddýchnem aj doma. Tiež to mám podobne. Napriek tomu musím priznať, že doma si človek asi naozaj nedokáže tak skutočne oddýchnuť. Doma je stále na čom pracovať, vždy sa nájde niečo, čo treba ešte dorobiť. Na dovolenke takéto “príležitosti” človek nemá. Jednoducho je tam, “vyvezený” s pár vecami a knihami, s roomingom a spoplatnenými mobilnými dátami 😀 a tak mu iné neostáva, ako naozaj a dôsledne oddychovať.

Ak aj telefón náhodou zazvoní, miesto behu cez prekážky so snahou, čím skôr ho zdvihnúť, si len s potešením zaspieva najlepšiu pasáž svojej obľúbenej piesne a život ide ďalej.

Dokonca aj svoj knižný štýl som bola “nútená” na dovolenke zmeniť, lebo predstava, že tam budem čítať odbornú knihu, kde mám potrebu každý piaty riadok podčiarkovať a budem tam šachovať fixkami s piatimi farbami, bola celkom zábavná. Takže nič, “beletria” to istí, aj keď teda 100% beletria už šancu u mňa nemá, ale taký skutočný príbeh, to by ešte šlo.

20160901_141117

Deti sú na dovolenke odrazu kľudné, bez väčších extempóre a tlakov, úplne ako vymenené. Človek má snahu tváriť sa, že tomu najskôr nerozumie, prečo tu takto a doma s deťmi za zadkom a krikom v celom dome. No ale po chvíľke pravdy nám je to zrejme všetkým jasné. Kedy doma mama sedí, s láskou sa celý deň pozerá, ako sa jej ratolesti hrajú v piesku, zakaždým ochotne zdvihne zrak od rozčítanej knihy a pozrie sa, čo jej chcú zase ukázať. Pri sebe má fľašu s vodou, dáky kus chleba s pomazánkou, kúsok tyčinky a ani myšlienka o varení, či státí v kuchyni.

No a toto zázračné uvedomenie, poznanie a prežitie sme si so sebou doniesli aj domov. Každý deň sa nám zdá odrazu akýsi iný, akýsi zázračnejší. Do všetkého máme opäť viacej chuti a elánu, bežné veci sú nám vzácnejšie. Už teraz snívame všetci spolu o našej ďalšej spoločnej dovolenke, s radosťou spomíname na tú, ktorú sme práve prežili. Znovu som si spomenula, aké dôležité je snívať, veriť a svoje sny si plniť.

Štítky:
Mišulka
Je mamkou Vilka a Šarlotky, prežila si prirodzený pôrod a zažíva veľmi krásne a intenzívne kontaktné rodičovstvo s oboma svojimi deťmi. Vlastné detstvo považuje za veľmi hodnotné a plné krásnych spomienok a to jej dáva inšpiráciu vytvárať si vlastnú filozofiu a pohľad na to, ako viesť svoje deti vnímavo a s láskou k slobodnému a vedomému životu. Nebojí sa vytŕčať z radu, byť iná a ísť si vlastnou cestou, ktorej verí a nie po tej, ktorú sa jej snaží určiť spoločnosť a jej pravidlá. Neúspech na ceste je pre ňu skúsenosť a zároveň informácia, že našla miesto, kadiaľ cesta nevedie. Verí, že ak sa k svojim deťom správa s láskou, úctou a rešpektom, budú sa aj ony rovnako správať k sebe samým, i k svojmu okoliu. Jej vízia je vyjadrená v myšlienke: "Jediná generácia hlboko milujúcich rodičov môže zmeniť myslenie budúcej generácie, a tým celý svet."
Komentáre