Chcete začať? Zmeňte postoj.

Včera doobeda sa ku mne dostala akási “nepokojná chvíľka”. Akosi sa mi nedarilo udržať si svoj “zdravý postoj”. Všetko sa mi zrazu zdalo nedostupné, vzdialené, nedosiahnuteľné. Moja myseľ uverila tomu, že nemá dosť času, nestíha, nemá priestor. Moja jasná predstava a môj cieľ sa ocitli v hmle.

Poobede sa však všetko odrazu akoby zmenilo a dnes ráno, keď si svoju skúsenosť opäť zapisujem a delím sa o ňu aj s vami, som pocítila zaujímavé uvedomenie.

Svoj vlastný postoj môžem ovládať a mám ho vo vlastných rukách.

To sa ľahko povie, ale ako sa to robí?

Každé ráno sa môžem rozhodnúť, ako sa k dnešnému dňu postavím. Aký postoj zvolím.

To, čo som prežívala včera doobeda nebolo pre moje telo, psychiku ani pre moju dušu vôbec príjemné. Úplne ma to zabrzdilo na väčšiu časť dňa a čo je najkľúčovejšie, výrazne to vplývalo na to, ako som reagovala na moje deti.

Cítila som v sebe napätie, nespokojnosť.

Mohol byť tento môj postoj a toto moje vnútorné naladenie príčinou toho, že Vilko doobeda porozlieval pri hre vodu po zemi?

Mohlo to spôsobiť, že som mala dojem, že moje deti sa vôbec nehrajú iba sa motajú stále za mnou? A prečo mi to vlastne vadilo?

Mohlo to spôsobiť, že sa moja osobná zóna zväčšila, mala som chuť byť sama, ale zároveň som si nevedela nájsť miesto?

Malo to vplyv na to, že som deťom podávala dôležité a pozitívne informácie negatívnym, neochotným spôsobom?

Alebo to zvalím všetko na blbí deň a na vlastné deti?

Všetci členovia mojej rodiny, ale aj všetci ľudia v mojom svete, budú vždy odrážať môj vlastný postoj, s ktorým sa ráno prebúdzam
a s ktorým k nim pristupujem. 

Viem, že je to môj postoj k životu, ktorý určuje postoj života ku mne.

Už viem, že rána sú u mňa kľúčové. Zároveň je to pre mňa jedna obrovská výzva. Nie som ranostaj. V minulosti sa so mnou doobeda nedalo ani hovoriť. Aj v pohľade mojím smerom som našla chybu. Ale ako píšem….v minulosti…

Dnes sa mi podarilo vstať o 4:00 ráno. O piatej som už bežala. Po zime to bolo prvýkrát. Bolo to úžasné.

Teraz, keď to píšem, cítim sa plná optimizmu a radosti, že môžem zažívať tento zázrak života. Volím svoj postoj a viem, že dnes budú ľudia okolo mňa i moje deti odrážať moju radostnú náladu a budú radi v mojej spoločnosti.

Slovami úžasného Earla Nightingela:

Vy aj ja sme zodpovední za svoje životy. Vy aj ja si neustále vytvárame príčiny, každučký deň nášho života. Naše okolie a naše deti nám môžu vrátiť len zodpovedajúce dôsledky. Preto tvrdím, že každý z nás si sám určuje kvalitu svojho života. To, čo vysielame, dostávame späť.

Nemám každý deň dokonalý, ale ak tie dokonalé dni v mojom živote jednoznačne prevládajú viem, že som na dobrej ceste.

Mám odvahu každý deň začať znova. Každý deň mi dáva novú šancu. Nemôžem vo svojom živote stagnovať. Môžem alebo stúpať alebo padať dole. 

Byť s deťmi je pre mnohých z nás obrovská výzva

Každý deň nás motivujú, aby sme vyliezli z tej našej obľúbenej krabice z tej bezpečnej zóny pohodlia.

Toľkokrát nás ťahajú vstať z toho gauča. To, čo je však ešte väčšia výzva je, naučiť sa byť sám so sebou. Byť v súlade. Rozumieť sebe samým. Najprv potrebujeme my, rodičia, porozumieť sami sebe, aby sme následne mohli v sebe objaviť skutočné hodnoty a tieto hodnoty ďalej odovzdávať svojim deťom.

To, čo v sebe my sami nemáme, svojim deťom odovzdať nedokážeme.

Môžeme sa snažiť, rozprávať naučené a múdre teórie, trvať na pravidlách, zvyšovať si svoju autoritu, ale ony nám to aj tak neuveria.

Nadarmo im budeme rozprávať: “choď sa hrať, veď máš toľko hračiek”, “veď sa trošku zabav sám, voľačo si vymysli”, “jaj čo dnes toľko vyrevúvaš, čo to máš za náladu”, “bóže, no ale aký si dnes protivný”…

Pozrime sa najprv na seba a na svoje vlastné dni. Ako sa vo svojich dňoch tvárime, koľko času sa usmievame, sme šťastní, vďační. Vplýva na vás nálada vášho šéfa, či vašej manželky?

Áno?

V tom prípade, začnime pracovať najprv na sebe, zmeňme vlastný postoj. Ony tie deti, to už od nás isto pochytia…

Na záver

Autenticita je to slovo, ktoré vo mne tak silno rezonuje. A ja chcem byť konečne v mojom živote autentická…aj preto sebe i vám toto všekto píšem…